Đuch- 7. časť
Škodoradostne som sa zasmiala a vyšla z izby. Nahlas som tresla dvermi a s dupotom zišla dole. Schmatla som kabelku a vybehla von. Súrne musím ísť kúpiť nejaké veci. Veci potrebné k našej vojne. "Tib..." zasekla som sa uprostred vety. Šofér tu nie je. Super, aspoň sa prejdem. Pomalým krokom som prišla k bráne a odomkla bráničku dvakrát vyššiu ako ja. Vybrala som sa do neďalekého obchodíku, ktorý som vídala, keď som išla zo školy so šoférom. Preskakovala som mláky až som došla na miesto.
Áno bolo to tu. Malý domček vonku s olúpanou omietkou a opadanými kachlami. Nad ťažkými dubovými dverami stálo: Mystics. "Bože, tieto originálne anglické názvy," prevrátila som očami a vošla dnu. Nebolo to tam nejaké veľké. Na stenách bordová farba, na podlahe čierny koberec. Tiahol z toho strach. Nenápadne som sa striasla a podišla k pultu s pokladňou. Zozadu vybehla stará pani. Dlhé šedivé vlasy a vráskatá tvár. Bola nízka, dokonca si trúfnem povedať, že nižšia ako ja. "Dobrý deň," povedala som a pocítila, že mi po čele tečie pot. "Vitaj dieťa," zahľadela sa mi do očí sa ja som ešte väčšmi znervóznela, "čo ťa sem vedie?" "No...ja by... ja by som...ja by som potrebovala niečo proti duchom," vykoktala som sa a chytil ma pocit úzkosti. Podozrivo prižmúrila obočie. Čo ak si o mne myslí, že som zošalela?!
"Oh, to si tu správne. A konkrétne akú vec hľadáš?" ukázala na regál s rôznym haraburdím. "Viete, ja sa do toho moc nevyznám, pravdupovediac vôbec. Vlasten ani neviem, čo tu chcem. Existuje niečo, čím by som ho odplašila, alebo niečo také?" Poškrabkala sa na brade a odpovedala: "Hmmm, na odplašenie vravíš? Tak to tu máme, to tu máme..." Postavila predomňa 2 predmety. Jeden zaujímavejší ako druhý. "Toto je ochrana, aby k tebe neprišiel žiadny z druhého sveta," začala a ja som sa v duchu zasmiala: "Neskoro". "A toto je zázračný prach. Je vyrobený z bylín. Ale keďže tu nie sme žiadny podvodníci, musím ti povedať, že účinnosť tohto prášku je iva 75%." "Takže 25%, že to nevyjde," hútala som si sama pre seba. Lepšie ako nič. "Vezmen to...ten...tú vec," ukázala som na fľaštičku. Zabalila ju do červeného papiera a nablokovala na starej pokladni. "Tri deväťdesiat," podala mi ju. Zaplatila som a odišla z obchodu.
"Žiadna vojna...pekne rýchlo pôjdeš tam, odkiaľ si prišiel," smiala som sa cestou do izby. Otvorila som dvere a skoro ma trafil šľak. On si čítal môj denník! "Ty- kretééén," hučala som a zobrala mu ho. "Ako sa opovažuješ, idiot jeden." "Veď sa nesrď, lebo ten tvoj miláčik nebude chcieť, či?" s pokojom sa oprel o stenu. "Grrrrr," začala som vrčať. "Prášok," poradil mi mozog. Milo som sa usmiala a vytiahla z tašky fľaštičku. Sadla som si na posteľ. "Čo to máš?" opýtal sa otravným hlasom. Byť ne jeho mieste, radšej držím hubu. "Lieky od bolesti hlavy," odsekla som sa čítala:
Magický prášok je prípravok na odstránenie ducha z vášho domova. Návod na použitie: Odkryte veko obalu a nasypte prášok do vašich dlaní. Pomyslite na meno démona, ktorého chcete poslať do záhrobia. Keď tak urobíte, vyhoďte prach do vzduchu nad ducha. Účinnosť: 75%.
Odkrútila som viečko fľašky a vsypala do pravej ruky. "Louis," pomyslela som si a rozbehla sa k nemu. "Tu máš!" skričala som a hodila to na ňho...
Komentáre
Prehľad komentárov
úžasné :)) mohla by ses podívat na můj blog ? http://liveyourdream-ll.blog.cz/
Haľoo :D
(Kikuš, 22. 5. 2012 17:40)Pls kedy bude ďalšia časť dúfam že si neprestala písať :( to by som neprežila :'(
komentár
(Eli, 11. 5. 2012 14:35)Bóóóže...takto to skončiť?!?!? aaaaach :) ale inak pekná časť :)
fegr
(Lidka, 2. 12. 2012 12:28)