Đuch- 5. časť
"Ááááá," zvrešťala soma odskočilao 2 metre ďalej. Toto nie je možné. Je to iracionálne. Veď predsa... Určite mi šiblo. Bude to tým, že som dávno nebola von, alebo..možno... "Ááááá," zvrieskla som ešte raz ako zmyslov zbavená. Nepomohlo. Stále tam stál a tak divne sa na mňa pozeral. "Zatvorím oči a všetko bude v poriadku," vravela som si sama pre seba. Ale nepohlo, ba to bolo ešte horšie.
Poklipkala som očami a vystrašene sa opýtala: "Ako to...?" Zahnala som sa rukou. Nič. Akoby som šmátrala do vzduchu. "Čo ako to?" obzeral sa, akoby ani netušil, že ma práve vystrašil skoro na smrť. "Umrel si pred pol storočím..." konštatovala som nahlas. "Ty si mi samá novinka," uškrnul sa a posadil sa do môjho kresla. Stále som bola v šoku. Toto je určite sen. Znova som potriasla hlavou, a znova to nepomohlo. "Prečo tu?" zasypela som s povzdychom. "Nepoviéém," zaškeril sa.
"Okey, tak už prosím choď." Fakt mi tu vadil. Poviem vám, že to nie je nič moc mať v izbe ducha, hlavne, keď vás pred tým úplne vystrašil a po druhé, aj tak tomu stále nejak neverím. "Popravde sa mi tu celkom páči, asi tu ostanem," nedbalo povedal a obzeral si nechty. "Aha," znechutene som sa na ňho pozrela. Ani neviem prečo, ale cítila som k nemu nenormálny odpor a pri tom to bol... "Ty nechceš mať v detskej izbe Louisa Tomlinsona?" "Nie v tejto podobe..." "Vieš čo by zato dali moje faninky?" "Hej, ale mám taký pocit, že si sa pozabudol v čase...tie tvoje ´faninky´ majú teraz možno tak 70 rokov..." "Pch..."
Hrala som na klavíri ďalšiu pesničku od Adele. Ozaj sa mi páči. Snažila som sa sústrediť, ale... "Zle, zlá kláves...čo to do kelu robíš s tými nohami?" buzeroval ma. "Vieš kam choď," zazrela som na ňho. "Ako dlho už hráš?" "No vlastne už 9 rokov," povedala som s hrdosťou. "Tak to ti to moc nejde." "Choď už niekde," chcela som ho zostrčiť z boku klavíra, kde sedel, ale namiesto toho som hodila držkopád. Nenávidím, keď ma niekto podceňuje. "Áu,ty si mi podrvil nos," osočila som sa na ňho a dala si ruku pod nos, z ktorého sa valila krv. "Ja?" obranne zdvihol ruky. "Áno, lebo keby si tu nebol, tak sa mi nič nestane," utierala som krv.
"Prečo sa takto ku mne chováš, k hosťom sa má správať slušne, ak nevieš." "Ty nie si návšteva, ale nepozvaný hosť," odbila som ho a zbhlboka sa nadýchla nosom, aby som sa presvedčila, že už je v poriadku. "Nezahrávaj sa so mnou," škodoradostne sa zasmial. "A čo mi spravíš? Postrašíš ma?" "Nevieš, čo dokážem." "A ty nevieš, čo ja..." "Nebodaj hovoríš všetkými jazykmi, si neviditeľná?" "Zopár jazykov už viem dosť dobre a pokiaľ dobre vidím ty nie si neviditeľný..." poznamenala som a premerala si ho od hlavy po päty. "Teraz možno nie, ale..." "Okey, nezaujíma ma to," odrovnala som ho, rozpustila som si vlasy a prečesala.
"Ehm, ste v poriadku?" pootvorila dvere Janka, "počula som hlasy..." "Áno, len som si spievala," usmiala som sa. Ako to, že ona ho nevidí? Veď stojí priamo pred ňou. "Aha, prepáčte, mimochodom Vincenso vám odkazuje, že za 15 minút je hotová večera." "Ehm, 1.) nevykaj mi a 2.) nezdá sa ti niečo čudné?" Zadívala som sa na Louisa, ktorý práve pred ňou napodobňoval opicu, alebo čo to ako malo byť... "Ani nie, malo by?" Ešte raz som sa na neho pozrela a pokývala hlavou: "Nie."
"Ako to, že ťa nevidela?" opýtala som sa, keď zabuchla dvere a odišla.
Komentáre
Prehľad komentárov
Nádherná :) Kedy bude ďalšia?
Dokonalé !!!
(Sisa*, 3. 5. 2012 22:19)je to dokonalé :) som rada že sa tam konečne objavil dlho očakávaný DUCH :D no dobre je to len 5.časť :D ale ja tak ... :) kráásne :*
kniha
(hfh, 2. 5. 2012 18:48)
Nabrala si nahodou inspiraciu z knihy (myslim ze sa volala) DOTYK ANJELA (alebo Amy Angel) ?? Moc krásna kniha odporúčam prečítať :))
Ale ten príbeh sa mi veľmi páči aj v tvojej obmene. Máš talent
jejejeje
(anna, 2. 5. 2012 18:15)
on jako duch je dobrej zatim ale kluci (1D) tam budou?
Nebo kdyz se ho nemuze dotknout (nebo muze?) jak sebudou libat (nebo nebudou?) :-)
:)
(Sendy, 7. 5. 2012 20:53)