¤ Don´t tell me a lie- 25. časť ¤
"Ahoj," povedala som a prekrížila si nohy. "Čauko," otrávene šťuchol do slamky jeho drinku a nevenoval mi ani pohľad. "Čo sa stalo?" "Prečo ťa to zaujíma?" odbil ma. Urobila som mu niečo? Zahľadela som sa na lesklé drevo pultu a mlčala. "Sorry, ja len, zlá nálada," ospravedlnil sa a usmial sa. Nejak ma prešla chuť komunikovať s ním. Mala som zlú náladu aj bez toho, aby som počúvala o problémoch druhých. Viem- dosť sebecké, ale čo narobím? Postavila som sa a vydala sa na odchod. "Počkaj, veď sa neurážaj," zachytil ma Louis. "Ja sa neurážam, len...už som tu nikde nevidela Nialla vyše 2 hodín a..." vymyslela som narýchlo, aj keď v tom mi to trklo- kde vlastne ozaj je?
"Neboj, pohľadáme ho," poťapkal ma po pleci. Predierala som sa davom, ale nikde po ňom ani stopy. Hádam sa mu niečo nestalo. To by som neprežila. Najprv som prišla o Trish, keď pred rokom odišla do Anglicka a neviem, čo by som robila ešte aj bez neho. "Vidíš ho niekde?" opýtal sa, keď sme prechádzali zas okolo baru. "Nie vzdychla som." Dotrepe ma sem až z Írska a potom ma tu nechá s Louisom. Nikdy viac žiadna párty s One Direction. "A ako dlho ste vlastne spolu?" zvedavo na mňa pozrel. "Od 14 rokov." "Fíííha," začudoval sa a pískol. "Hej fíha."
"Počkaj, už asi viem, kde môže byť. Ak sa so Zaynom dali dole, budú niekde hore." "Ale Harry spomínal, že..." "Hej, ale ja som VIP," zachcetal sa a vychádzal hore schodmi. "Ja sa bojím." "Jemín, Kaithlin, veď čo ti nanajvýš môže urobiť?!" "Ehm, volám sa Kate a keď už tak Cathrine." "Dobre- prepáč, makaj hore a nepapuľuj už!" prikázal a snažil sa tváriť vážne, aj keď mu to vážne nešlo. Dostali sme sa na dlhú chodbu, kde bolo asi štvoro dverí. Snažila som sa sústrediť, ale hlasná hudba mi v tom vážne prekážala.V tom som začula jeho hlasný smiech. Na 100% to bol Niallov hlas. Tento zvuk by som rozpoznala na 100 km. Boli to 2. dvere zľava. S nadšením som Louisovi ukázala miestnosť s mojim drahým. Zachichtali sme sa a obom nám v hlave skrsol ten istý nápad. Vystrašíme ho. "Na 3," šepla som a postavila sa tesne pred dvere. "3, 2, 1," odpočítal a vtrihli sme dnu.
Úsmev mi zamrzol na tvári, To čo som videla, to bola najhoršie nočná mora, lenže v realite. Krutej realite. Nevedela som, či plakať, zúriť alebo sa rovno hodiť pod vlak. Zvrtla som sa na päte a utekala, tak ako njaviac som vládala. Predierala som sa húfom ľudí na prízemí až som vybehla vchodom na vjazdovú cestu. Počula som za sebou kroky. Kričal: "Kate, aj ti to vysvetlím." Nepočúvala som ho a len rýchlo prepletala nohami. To, čo urobil- to, čo som práve videla, bolo a aj je nedpustiteľné. Dostala som sa až pred bránu a zazrela taxík. Otvorila som zadné dvere a vytiahla z kabelky 500 dolárov. "Rýchlo," ziapala som na taxikára ako zmyslov zbavená. "Do Greenwichu," upresnila som, keď ma skoro dobehol. "Ale pani, to je nenormálne ďaleko," začudovane na mňa hľadel šofér. "Prosím, ja vám potom doplatím, len už prosím, chodte!" Naštartoval a vyrútil sa po hlavnej ceste. Niall bežal za taxíkom a niečo kričal. Ani teraz som ho nepočúvala, od neho som už nechcela počuť vôbec nič. Ničovité nič. Nikdy.
Spravil ten najhorší zločin v láske a ešte som to aj musela vidieť. A dokonca s mojou najlepšou kamarátkou. Nevedela som, čo tam robila a ani to nechcem vedieť. Ktovie ako dlho sa toto dialo. Vari bol celý môj život len a len o klamstve? Každé jedinké slovo, ktoré vyšlo z ich prekliatych úst bola lož? Znechutene som pokrútila hlavou a vložila si hlavu do dlaní a až teraz som sa rozplakala. Schúlila som sa do klbka a stále sa mi v hlave odohrávala tá nechutná scéna, keď si to Trish rozdávala s Niallom. Zas ma chytil amok. Vybrala som z tašky mobil a chcela som sa rozlúčiť s rodinou a prikázať taxikárovi, aby zastavil. Našťastie ma to prešlo. Vybrala som z telefónu SIM kratu a prelomila ju na pólku. Nechcem dostávať ospravdedlňujúce správy ani mať 1000 neprijatých hovorov. Nechcem už nikdy vidieť nikoho z nich, ani sa vrátiť ne miesto spojené s nimi. Celou cestou do Greenwichu. Cesta trvala asi 4 hodiny a ja som stále z hlavy nemohla dostať ten odporný obraz.
"Cathrine?" opýtala sa zachrípnutým hlasom Rachel, keď som jej o 5 nadránom zazvonila na dvere. "Teta," hodila som sa jej okolo krku plačom, "mohla by som u teba na nejakú dobu ostať?" "Samozrejme, princezná moja, vieš, že u mňa si vždy vítaná," pohladila ma po vlasoch a tiahla dnu do domu.
Neostala som tam bývať len chvíľku, ale až do mojich 18 narodenín a potom mi Rachel kúpila byt v blízkosti jej domu. Do môjho rodného mesta som sa nikdy nevrátila. Ani len po veci. Mame a otcovi som napísala list, že sa uvidíme jedine ak prídu oni za mnou a nie ja za nimi. Čo sa týka Nialla a Trish, nikdy som ich nevidela. Snažili sa ma kontaktovať ale ja som nemala záujem. Snažila som sa zabudnúť. Navštevovala som psychológov, ale už nikdy viac som to nebola ja. Všetkých ľudí okolo seba som znenávidela, jediný človek na svete, ktorý ma chápal bola teta.
Sedela som pokojne pred televíziou a sledovala nejakú americkú talk show. V tom dakto zaklopal. "Už idem," zakričala som a neochotne vstala z fotelky. Pomaly som otvorila dvere. Keď som ho uvidela, vyrazilo mi dych. Stál tam, tak ako som si ho pamätala. "Milujem ťa," šepol.
Koniec
Komentáre
Prehľad komentárov
Takto sa to skončí? Nemyslíš vážne :O :O
OMG!!!
(Moc chceš, 23. 4. 2012 15:00)no okey :D takže...práve som prečítala úplne všetko čo je na tomto blogu....a...ty kokos ten koniec ti musím povedať že je brutálne bombový zlato ;) úplne MEGA totálne super :D
Niee..
(Hanuš ;), 24. 4. 2012 22:44)