¤ Don´t tell me a lie- 24. časť ¤
"Počkať a kam to vôbec letíme?" protestovala som, keď ma Niall ťahal za ruku cez celé letisko. "Nechaj sa prekvapiť, alebo sa pozri na letenku." "Oh, nechce sa mi ju vyťahovať z kabelky a môžeme vôbec letieť sami, keď ešte nemáme 18?" "Hej, ale Kate, prosím, nekecaj a makaj!" pridal tak, že som ledva prepletala nohami. Poviem vám, že nie je nič moc šprintovať cez halu plnú ľudí s 15 kg kufrom a hlavne tá moja kondička. Aspoň keby som vedela kam ideme, kto je ten Harry a ako dlho tam budeme.
"Zapásaná?" opýtal sa. "Hej, ale pri okienku chcem sediať ja." "Ani za nič," zaškeril sa a naschvál sa obdivuhodne zadíval z okienka. Nemohol vidieť nič iné ako pristávaciu plochu. "To je ale krása," vzdychol a poklipkal mihalnicami ako baba. "Prestááň!" tresla som ho do ramena. "Ale ten výhľad je takýýý krásny." "Nepodpichuj a radšej mi povedz, že ako dlho tam budeme." "To je tajomstvo." Za poslednú dobu mám tajomstiev a klamstiev. Najprv mi zatajil to, že ide do XFactoru, že má kapelu a teraz mi ani nechce povedať, že prečo sa trepem dakde do Anglicka. "Vrav, prosím," usmiala som sa nevinne. "Ani za nič," odvrkol a nasadil si sluchátka. Ako nenávidím, keď je niekto so mnou a popri tom si počúva hudbu. Grrr! Protestne som si založila ruky na prsiach a celú cestu som som nič nepovedala. Až kým sa pred nami nevynoril nápis- Holmes Chapel.
"Cathrine, už sme tu," poťukal ma po ramene. "Ak si si nevšimol tak nespím," zasmiala som sa a naďalej hypnotizovala bod, na ktorý som bola sústredená. "Do kelu, ja som ťa chcel zobudiť," vzdychol si, "tak ako mi to furt robíš ty." "Na to budeš musieť trénovať ešte veľmi veľa." "Okey, tu to je," povedal Niall šoférovi a do ruky mu strčil papierovku. Neochotne som vyšla z auta a ponaťahovala som sa. Všetko na mne bolo pokrkvané. Super, ešteže som si oblečenie na seba vyberala iba hodinu. Rukami som si narovnala sukňu a chytila ho za ruku. Zazvonil na obsrovsej bráne a a tá sa sama otvorila. Wow, takú vilu som ešte nikdy nevidela! Bolo to tam veľkolepé. "Kate, čo ti je?" opýtal sa. "Čo by mi ako malo byť?" "Celá sa trasieš." "Tréma," vydýchla som a nervózne sa usmiala.
Dvere na dome sa otvorili a z vnútra sa vinul obravský kúdol dymu, predpokladám z cigariet a rôzne svetlá. Oproti nám sa rozbehol akýsi chalan. Teda rozbehol v spomalenom. Niall začal tiež spomalene bežať. Išli oproti sebe ako tí zaľúbenci vo filmoch. Keď už boli tesne pri sebe zastali a tlapli si. Ja som sa zatiaľ slimačím krokom vliekla k nim. "Harry, toto je Kate a Kate toto je Harry," chytil ma za pás, keď som k ním konečne dorazila. "Čauko," potriasol mi rukou, ale ja som tam iba stála ako debil a nič nehovorila. Dosť nerada sa zoznamujem. "Okey, viem, že som slávny, ale omdlieť mi tu nemusíš," zerahotal sa a naznačil nám, že máme vojsť dnu.
Predierala som sa davom ľudí, ktorých tam bolo cca. 500 a smerovala za Harrym a Niallom. Prišli sme ku trojici chalanov, okolo ktorým obletovalo množstvo báb. Vyzerali ako keď otravné muchy v lete obletujú koláč na stole. Fakt. Ako tak sa nám podarilo ich odohnať a tak som sa dostalo končne k tomu "koláču", resp. koláčom na stole. "Ja som Zayn," podal mi jeden z nich ruku. "Ja Kate," usmiala som sa a dúfala, že nemám niečo medzi zubami alebo tak. "To je Louis a Liam," ukázal na dvoch chalanov, ktorí sa práve pre niečo mlátili. "Čauko," zakričali obaja neprítomne a pokračovali vo svojej činnosti.
Keď sa Niall niekde vyparil so Zaynom, sadla som si vedľa Louisa k baru. Vôbec som ho nepoznala, ale z tých ľudí okolo mňa asi najviac.
to to je nekonečné
(anna, 17. 4. 2012 19:43)