¤ Don´t tell me a lie- 21. časť ¤
"Prosím," túžobne som na ňho pozrela. "Nie." "Nebuď zlý," zazrela som na ňho. "Vieš o tom, že muži nemajú radi otravné ženské?" "Pch..." odvrkla som a obliekla si jeho ďalšie tričko. "Máš rada moje oblečenie, keď ho furt nosíš?" "Pravdupovediac mám aj krajšie veci, ale tieto voňajú po tebe," objala som ho. "Inak vymyslel som nám dnešný program," šepol mi do ucha a tým úplne preručil romantickú atmosféru. "A musíme niečo robiť, čo keby sme sa iba tak povalovali, poflakovali...?" "Videla si niekedy Horana iba tak sedieť a nič nerobiť?" ťahal ma smerom k dverám. "Počkať!" zakričala som a začala sa smiať. "Prečo?" "Nemám nohavice. Obidvaja sme chytili nehorázny záchvat smiatia a ja som si rýchlo obliekla nohavice.
Teda rýchlo ako rýchlo. Sedela som na posteli a snažila sa svojho drahého prinútiť k ničnerobeniu. "Ideš?" nervózne zakričal z chodby. "Nie! Iba ak odvoláš, že som otravná ženská." Musela som ho nejako donútiť. "Naozaj?" opýtal sa a oprel sa o zárubňu detskej. "Inak nikam nejdem." "Si si istá?" škodoradostne sa usmial. "Na 100%." "Ako chceš," odokryl ma, prehodil cez plece a vyvliekol von. Celou cestou som kričala a mierne ho búchala po chrbte.
"Sadaj," prikázaj a ukázal na rúru na bicykli. "Niall, veď poď dnu, prosím. Spravíme si taký romantický večer ako včera," vydierala som ho a chytila za ruku. Fakt sa mi nechcelo nič robiť. Nieto ešte sa bicyklovať. Veď to poznáte- tie dni, keď by ste najradšej iba spali, max. ležali a pozerali TV. "Cathrine, prestaň a užaj sadaj!" prikázal. "Niéé," zatriasla som sa akože od zimy a preložila si ruky na prsiach. Nepatrím medzi detičky, ktoré musia dosiahnuť všetko, čo chcú ale mne sa fakt nechcelo... "Mám ťa tam sám vysadiť?" Neochotne som sa vyrepala na studenú rúru bicykla a Niall začal pedálovať ako o dušu.
"Pozor!" zakričala som na ňho, lebo akurát chcel prejsť po asi 10 cm dlhom a širokom kameni. "Prepáč, nemohol som z teba spustiť oči," zadíval sa mi do očí. Ako je možné, že po tých 16 rokoch som si ešte nezvykla aké sú nadherné. Ako plávať v oceáne. "Dávaj pozor!" rýchlo som prerušila očný kontakt, lebo sa rútil do kanála pri ceste. "Je tu nuda, kedy už bude na tom tvojom slávnom mieste?" vzdychla som si. "Vyčkaj času ako husa klasu." Vybuchla som smiechom: "Dobre deduško môj." Uškrnul sa: "Ale môžeš si zapnúť rádio." "Na bicykli...fakt Niall...naozaj si to myslíš?" oprela som sa o ňho. "A čo ja?" oboril sa. "Ó, samozrejme pana, odpustíte mi moju nevedomosť," zatvárila som sa ako anglická panička a šťuchla mu do konca nosa, t. j. zapla som rádio. Začal spievať pesničku Pretty Fly od Offspring. Znova som mu šťuchla do nosa: "Tak toto radšej vypneme."
Oprel bicykel o strom. "Kde to sme?" opýtala som sa bojazlivo, chytila ho za ruku, a oprela sa o ňho plecom. "Zavri oči!" prikázal a ja som tak urobila. Ťahal ma za ruku smerom odkiaľ fúkal do lesa jemný vietor. "Áááu," zakričala som, lebo som sa práve potkla o koreň stromu. Otvorila som oči a pozrela sa na koleno celé od krvi. "Prepáč ja som taký debil..." "Nie si," prerušila som ho a pokúsila sa postaviť. Asi som si udrela viac ako som očakávala. Niall sa pohotovo ku mne naklonil, cytil ma rukou okolo pása a pomaly sme išli ďalej, aj keď som už mala otvorené oči. Odhrnul konár strmou: "Tadádá." V duchu som zakričala od zdesenia. Nebolo tam síce nič čoho by sa iný človek zľakol, ale pre mňa to bolo miesto hrôzy. Stáli sme pri jazere z môjho sna.
Páči
(Sendy, 8. 4. 2012 21:00)