¤ Another World- 9. časť ¤
*Z pohľadu Louisa*
Potácal som sa na bálkon, v zlom duševnom rozpoložení. Nejako som sa o5
pohádal s Eleanor. My sme blázni, že sa hádame pre každú blbosť! Asi by sme
si mali dať menší odstup, ale ako jej to mám povedať? Bude si myslieť, že
som na ňu zanevrel. Skoro som sa zabil pri prechádzaní na balkón, keďže som
bol omotaný v deke a tá sa mi preplietla pod nohy. Ale niekto sa na mne
dobre zabával. Z vedľajšieho balkónu sa ozýval pobavený dievčenský smiech.
Keď som sa obzrel, bum. Prestrelil ma amorov šíp. Existuje láska na 1.
pohľad? Neznáma kráska mala oblečené ľahké biele šaty s bolerkom a zvedavo
na mňa pozerala.
"Och, nevedel som že tu budem mať spoločnosť, tak ahoj, ja som Louis
Tomlinson," zdvihol som ruku. "Čau, Cassie," usmiala sa na mňa. Rozprávali
sme sa o nudných témach až kým neprišlo k jedlu a muzike. "Milujem mrkvu,
najradšej surovú," povedala a ja som sa rozosmial. Mne podobného blázna
zaťaženého na mrkvy, nepoznám.. Prekecali sme celý večer až kým sa
neochladilo, Cassie tam tŕpla v tenkých šatách a ja- ako správny džentlmen,
by som jej mal cez ramená prehodiť svoju deku, ale bol tu menší háčik. Pod
obľúbenou dečkou som mal len boxerky. :D "Počuj nechceš ísť ku mne na izbu?
Nikto z chalanov tam nie je a možme si pozrieť nejaký film," navrhol som.
"Znie tolákavo, ale poznám jeden úžasný podnik, kde pracuje moja kamarátka
z detstva a mohli by sme sa tam mrknúť, čo ty na to?" povedala. "Tak okej,
len si pre niečo zaskočím, stretneme sa pri tamtom veľkom brečtane?" ukázal
som na ozrutný strom pri vchode do hotela. V skutočnosti som si zaskočil
pre oblečenie a peňaženku. Nachystaný som sa vybral dole výťahom v ktorom
sa viezla aj postaršia babička. "Dobrý," pozdravil som zo slušnosti. Pani
na mňa opovrhujúco pozrela a vystúpila. Pokrútil som hlavou a ponáhľal sa
k brečtanu. Cassie tam už stála v bedrových džínsoch, retro blúzke a
rockerských polotopánkach. Usmial som sa na ňu. "Tak, ktorým smerom
poviete, slečna." Nadvihla jedno obočie a viedla ma ulicami nočného
Washingtonu.
*Z pohľadu Cassie*
Pridala som do kroku. Asi je toto čo hľadáme, pozrela som sa na menšiu
kaviarničku s terasou na streche. Stisla som Louisa za ruku aby ma
následoval dovnútra. Vnútri to bolo dosť bez života. Pár ľudí sedelo za
stolmi a popíjalo kávu, inak tam nebolo nikoho. Na stenách vyseli
staromódne obrazy krajiniek a závesy boli prežraté moľami. Stoličky vŕzgali
pri každom pohybe a steny mali plno zapchatých dier z ktorých kvapkala
voda. "Nie, nie toto je určite nesprávne miesto," nahlas som premýšľala.
Suzin sen bol odjakživa mať krásnu známu kaviareň vo veľkom meste, nie malý
chátrajúci podnik súci na zbúranie. Pozastavila som sa pri mužovi s nemým
výrazom. "Prosím vás, kde nájdem nejakého zamestnanca?" Muž zamrmlal niečo
nezrozumiteľné a otočil sa chrbtom ku mne.
"Albert je nevidiaci, slečna," povedala starenka s milým úsmevom. "Pani
ja... hľadám Suzy Walerovú, pracuje tu?" opýtala som sa s nádejou v hlase.
"Och áno, samozrejme, Suzy je moja neter, následujte ma," smerovala
k zadným dverám. Až vtedy som si uvedomila prítomnosť Louiho. Nechápavo mi
pozrel do očí. Pokrčila som plecami a prehovorila: "Louis, muselo sa tu
niečo stať a nie veľmi dobré, takže nerada by som ťa do tohto zaťahovala,
poznáme sa dve hodiny a bolo by to zbytočné." Pobozkal ma na líce a sám
smeroval za tetou Suzy. Po špičkách som ich následovala. Suzina teta prešla
dlhou chodbou a zaviedla nás do malej miestnosti, kde stálo bledé žieňa
s kostnatým telom a varilo polievku. Toto nemohla byť bucľatá, vždy veselá
Suzy, pripomínala skor zombie ako normálnu teenegerku.
Nesmelo som k nej podišla a položila jej ruku na plece. Strhla sa a prudko
otočila. "Cassie, panebože!" Padli sme si do náručia. "Čo tu robíš?
Nevideli sme sa snáď šesť rokov, to sa tu toho udialo za tú dobu. Ani mi
nebudeš veriť," usmievala sa. Ešte raz som si ju pritisla a posadili sme sa
na drevené taburetky pri ohni. Vyzeralo to tu ako v stredoveku, Louis sa
pozastavil pri rímsi na ohni a prezeral si fotky v rámoch a všakovaké
dopisy s poblednutým písmom. "Ale bude to dlhé rozprávanie, možem vám niečo
ponúknuť?"ukázala na kanvicu so zeleným čajom. "Nie, ďakujem, čo ty Loui?"
pozrela som na Louisa. Vyzeral zmatený a mraštil čelo, nevnímal čo sa deje
na okolo. Suzy to brala ako nie a pozrela sa mi do očí. "Tak,... kde začať.
Počiatok...prisťahovala som sa sem s mamou a otvorili sme si peknú
kaviareň, ktorú sme asi pred polrokom kúpili od staršieho manželského páru.
Všetko išlo v pohode až kým sa mama nestratila.... zmyzla z povrchu
zemského. Odišla do obchodu a už sa nevrátila. Polícia mi nijako nepomohla,
plagáty po stromoch akoby bola nejaký stratený domáci miláčik," Suzy sa na
chvíľu odmlčala, "vieš... ona mala psychycké problémy, časté záchvaty a
tak, ale... nikdy ma nenapadlo, že by sa to mohlo dostať do takého štádia.
V ten deň som mala veľa práce ako zvyčajne, na kaviareň som bola úplne
sama, pretože mame prišlo zle, išla si ľahnúť a keď som ju išla
skontrolovať už neležala v posteli... nevedela som ju nájsť v dome, ktorý
sme mali za kaviarňou, tak som poprechádzala krížom, krážom celé mesto. Do
bodky, čo sú stovky kilometrov. Časom som sa postupne snažila zabúdať,
chcela som predať kaviareň, príliš mi mamu pripomínala a nezvládala som to
sama. No o rok po maminom zmiznutí, keď som už už podpísala zmluvu o
predaji, vtrhla do miestnosti tuto teta Anabel a zadržala ma. Sľúbila mi
100% pomoc a mňa lákalo bývanie s nejakým príbuznym, teda aspoň s niekym.
Odvtedy kaviareň slúži ako menšie centrum pre chorých, hendikepovaných,....
nájdu tu nocľah, teplé jedlo, vodu. Pre obyčajných ľudí je toto len
schátraná budova, pre týchto ľudí druhá šanca."
Tieto slová som len ťažko trávila a po každej Suzinej vete, ktorá sa jej
ťažko dostávala z úst, som na sucho pregĺgla. Toto bola ďalšia fáza mojho
života- *Another world*.
*Evush*