¤ Another World- 4. časť ¤
Z pohľadu Harryho
Zostal som milo prekvapený, keď sa vo dverách objavila Melody. Fakt som nečakal že priletí, ale osud bol na mojej strane. Zobral som ju na balkón s výhľadom na menší lesík za hotelom a vzadu sa črtala už nefungujúca schátraná továreň. Pokecali sme o jej narodeninách a ja som to zavŕšil slovami: „To že si to ešte nezažila, nemusí byť zlé. No ako povieš, keď sa ti to nebude páčiť, zmena programu.“ Zahľadela sa do diaľky a jemne ma objala. Zježili sa mi chĺpky na chrbáte a vtiahol som jej silnú levanduľovú voňu. Odobrali sme sa dovnútra a ja som Melody zaviedol do jej hotelovej izby. Potom som chalanov oboznámil s narodeninovým prekvapkom. Niallovi napadlo že by sme to mohli spojiť s Aliciinými narodeninami. „V poho, baby budú prekvapené,“ povedal Liam.
Z pohľadu Alicie
Vkročila som do Phoebinho domu a hneď sa na mňa vrhol zrejme ich, veľký čirny labrador. „Dolu, Possy!“ zakričal niekto. Odtrhla som zrak od krásnej fenky a pred sebou uvidela úplne zmenenú Phoebe. Z ryšavej, nízkej a pehatej dievčiny sa stala čiernovlasá štíhla baba, pehy nebolo vidieť a opticky ju zvačšovali poriadne štekle. Nesmelú povahu vystriedal prísny skúmavý pohľad a našpúlené pery. Napriek všetkému to bola ona- moja najlepšia kamoška, preto som sa jej vrhla okolo krku. „Hej! Pozor lebo ma zadusíš!“ Zdalo sa mi to, alebo to povedala bez náznaku radosti či úsmevu? „Vitaj u nás srdiečko,“ objala ma stále priemna bacuľatá žena, Phoebina mama. „Ďakujem teta,“ odvedila som pridusená v jej náručí. Phoebe ma potiahla za ruku hore schodmi až do jej priestrannej izby.
Takto som si to nepredstavovala. My dve sme mali vždy sny o malých útulných izbietkach s poschodovými posteľami a hromadami plagátov, časopisov a nesmeli chýbať okrúhle stropy posiate umelými svietiacimi hviezdičkami. Mne sa to už časom podarilo, na čo som hrdá a myslela som, že Phoebe bude mať aspoň niečo z toho. No naopak, steny boli tmavé, plné plastového nábytku a play mate plagátov modelov. Posteľ mala tvar srdca a všade sa povaľovalo kopec značkového oblečenia.
„Tak čo na to hovoríš?“ „Je......... prepracovaná,“ vysúkala som zo seba. „To teda je, tak som to chcela už od detstva.“ Zronene som hodila očkom po nočnom stolíku. Nič. Neboli tam naše spoločné fotky, tak ako to mám doma ja. Blýskali sa tam strieborné hodinky, otvorený rúž a lístky na koncert Beyoncé. Spomenula som si na One direction.
„Ozaj, v lietadle som vrazila do Nialla Horana a ten ma potom zoznámil so svojou skupinou One direction, poznáš, nie? Chalani sú strašne zlatí a dali nám lístky na ich koncert. „Fakt? Oh my got! Vždy čo som chcela kúpiť lístky, bolo vypredané. Oni sú božskí!!!“ skákala po izbe, „a o koľkej tam máme byť? Čo si mám do čerta obliecť??! „Koncert sa začína o šiestej, sme v prvej rade a obleč si čo chceš,“ oznámila som stále zronene. „A prečo si po mňa neprišla na letisko s ockom?“ „Ah, mala som tu najlepšie priateľky, niekedy ťa zoznámim.“ Pri tej vete ma pichlo pri srdci. Phoebe si nedala ani tú námahu, aby mi pozrela do očí. Neodtrhla zrak od porozhadzovaných šiat, z ktorých si vyberala na koncert.
Mali sme ešte hodinu,ale odišli sme skor. Stále sa mi v mysli premietala vyslabnutá veta: Mám narodeniny. No nikto si nespomenul.
Z pohľadu Melody
Začínal sa koncert a ja som sedela v prvej rade vedľa plavovlasého dievčaťa, kde ma posadili chalani. Nestihla som sa ani prezliecť, len trošku zvýrazniť make- up, lebo Harry ma hneď dovliekol na krásnu terasu, kde mi One direction zaspievali pesničku na želanie- Forever Young. Na narodeniny by to aj stačilo, ale Harold určite ešte niečo chystá.
Koncert prebiehal úžasne, sem- tam som aj pokecala s tým dievčaťom- Aliciou. Pred posledným songom Zayn zobral do ruky mikrofón a zakričal: „Dnes tu máme dve úžasné baby, ktoré majú zhodom okolností 17! Tento song je venovaný len im- Melody a Alicie!“ Začala hrať hudba a ja som s otvorenými ústami pozerala na stenu za chalanmi, kde premietali moje aj Aliciine fotky z detstva až dodnes. K tomu spievali asi tú najdojímavejšiu pesničku Moments http://www.youtube.com/watch?v=qNox2xfRLkk Slzičky sa mi rinuli po tvári, striedané so smiechom, keď som sa videla na fotke, kde som skoro zjedla dážďovku. Nado mnou sa smiala nevlastná mama a práve to ma tak dojalo- neboli to zlí rodičia, dokonale ma vychovali a dávali lásku. Prišlo mi za nimi smutno. Moja jediná rodina.
Cez striedavé emócie som si všimla žiariace sviečky okolo pódia. Bolo to nádherné, chytila som Aliciu za ruku a dívali sme sa na dievčatá na obrázkoch, až dokonca. Kašľac na paparazzov som sa Harrymu vrhla okolo krku. Hladil ma po vlasoch a stále ako omráčenú dovliekol do zákulisia. „Páči sa ti to? Ale to ešte nie je všetko.“ Pobrali sme sa do ich limúziny, lebo do auta by sme sa všetci nenapchali. S Aliciou sme pozerali von oknom a hádali, kam ideme. Niall šoféroval a celý čas sa držal Aliciinho stehna. Žeby už tak skoro spolu niečo mali? Niall odbočil do zákruty a zaparkoval pred prázdnym lunaparkom. Brány boli zamknuté. „No, to by bolo super ale je zavreté,“ povedala Alicia, čítajúc moje myšlienky.
* Evush *
:)))
(Miki, 3. 5. 2012 18:55)