¤ Another World- 3. časť ¤
Z pohľadu Louisa
Doberal som si chalanov po kým do hotelovej izby bez
zaklopania vtrhla zadychčaná Melody. "Nuž, ahojte," povedala milo.
Ostali sme všetci prekvapení okrem Harryho, ten sa len spokojne
usmieval. "Ty si nám nič nepovedal! Ako sa opovažuješ zatajovať pozvanie
takejto kočky, keď ešte nemám ani len nagélované vlasy!" zvolal Zayn.
Mysleli sme že je to sranda ale Zayn sa nesmial, čo značí že to
myslel vážne a to nás ešte viac rozosmialo. Hazza si tam hrkútal s Melody,
ba aj Liam- je jasné s kým a ja som si až vtedy uvedomil,
že som ani raz nezavolal Ell a mám aj vybitý mobil.
ó nie!! Tá ma zabije, tridsaťšesť neprijatých hovorov. Ihneď som vytáčal
jej číslo, vymýšľajúc čo najlepšiu výhovorku.
"Ahoj zlato, jaaa...... sorry že som ti nezavolal, vieš mal som toho
veľa a vybitý mob...."
"Je mi jedno čo si mal vybité, teraz hlavne mozog z tej tvojej
bezohľadnej gebule! Vieš ako som sa bála?! Aj tvoja mama mi vkuse
vyvolávala. To si ako vždy myslel len na seba, že?
Odteraz mi zavoláš KAŽDÚ hodinu, bez výnimky, do dvanástej
p.m., rozumieš? Ber si príklad od Liama, ten Danielle píše každú minútu a
ja sa vtedy cítim ako týraná ovečka...!"
"Samozrejme, a ešte raz prepáč,milujem ťa, nooooo mohla by si
zavolať mojej mame aby sa nebála?" Zložila.
No jasné, keď ju človek najviac potrebuje, ignoruje ho. Moja mama
je naviac dvakrát výbušnejšia ako Ell, to bude fuška, potom sa musím
objednať na ušné!!!
Z pohľadu Melody
Práve som sa obliekala do nočnej košeľe a chystala sa spať, keď mi začal zvoniť mobil.
Typycká ja, som poprevracala celú izbu, kým som ho našla, aj to len
na posledné zvonenie. "Haló, prosím, dobrý večer," ozvala som sa.
Z druhej strany sa ozval známy smiech. "Aloha, čo ešte povieš?"
"Harold! Vieš koľko je hodín? A ja som už na pol v snoch, tak nevnímam tvoje vtípky..."
"No tak to zavolám inokedy, Hiiiii" "Čekej! Keď už tak to chcem mať
za sebou." "Neber to tak negatívne, vždy keď zavolá Harold Edward Styles je to dobrá správa."
"Oki, som samé ucho." "Vieš Melody, práve som v lietadle na ceste do Washingtonu D.C., v prvej triede s obsluhou. "Pokračuj tynafúkanec!"
"Nechcela by si to zažiť aj ty?" "Ako?" "Tak ako som to povedal."
"Ja ťa zabijem! Nehovor už v hádankach, lebo ja nemám IQ 150!"
"Och! It is a pity! Ok, ok- ide o to že vo Washingtone
budeme taký mesiac a ja som nechcel tak dlho nechávať príležitosť,že ťa objaví nejaká iná celebrita a nahrá s tebou song. To by nebolo ohľadom mne
fér, nie?
Takže na zajtra máš rezervovanú letenku od siedmej a.m. a letíš za
nami do Washingtonu D.C. tým istým lietadlom aj triedou ako ja- číže
nemusíš mať strach, lietadlo nespadne, lebo je overené!"zvolal akoby to bolo také jednoduché.
"Harry,je to vážne super ponuka, ale ja mám zajtra narodeniny, školu, asi mesiac pred maturitou a každodenný kolobeh. Nemožme to prehodiť na letné prázdniny? Sľubujem, že sa nenechám nahovoriť nijakou celebritou ba ani Lady Gagou. "No táááák. Kašli na všetko, zaplatím ti súkromného učiteľa a na tieto narodeniny do smrti nezabudneš!" "To od teba nemožem chcieť, poznáme sa sotva hodinu."
"Komu na tom záleží? Buď priletíš alebo sa chystaj na strašnú pomstu!" a zložil. V noci sa mi snívalo strašne veľa snov,medzi inými aj strašidelný dom s Harrym a duet s Harrym.
Potom to bolo čím ďalej horšie, topila som sa v morí peňazí a Harry, prepadnutý drogám a žobráctvu ma prosil o peniaze, ktoré na mňa minul. Spotená som sa ráno prebrala a zapla počítač.
Na facebooku mi napísala Nicole, že zase najmenej týždeň nepríde do školy, lebo má chrípku a vysoké teploty. Spomenula som si na otravného Austina a všetky tie perá a zošity.
Menšia dovolenka mi neuškodí. Potom som si už rýchlo balila kufre, aby som stihla letisko. V lietadle som netrpezlivá zavolala Harrymu, snažiac sa o znudený tón ale, jeho úprimná radosť a smiech ma potešili.
O pol piatej som už uháňala hore schodmi do hotelovej izby chalanov že ich prekvapím, ignorujúc výťah. 1. trieda v lietadle mala aj šatňu, tak som sa prezliekla do mojho naj oblečenia: leopardích pančúch, riadne potrhaných modrých džínsov, obtiahnutého čierneho topu- menej nápadného, do poločižiem na vysokých opatkoch a ešte cez seba prehodila tenkú koženú bundičku a doladila to veľkou kabelkou a šperkami. Moj obľúbený nenápadný make- up nesmel chýbať.
Ani som sa nenazdala a bez zaklopania vtrhla do ich hotelovej
izby. Všetci na mňa vyjavene hľadeli. Hazza sa im o mojom príchode určite
nezmienil, to som mohla čakať.
Lapajúc dych po nekonečných schodoch som zo seba vysúkala:
"Nuž, ahojte:" Zayn sa chytil za hlavu a povedal: "Ty si nám nič nepovedal!
Ako sa opovažuješ zatajovať pozvanie takejto kočky, keď ešte nemám ani len
nagélované vlasy!" Všetci sme sa rechtali a ja som stále stála vo dverách.
Harry ma potiahol za ruku a odviedol na balkón. "Tak aká bola cesta,aloha?"
Drgla som ho. "Ty fakt neprestaneš?! Som tu len kvoli tomu songu,"
povedala som, ale Harry pocítil že klamem. "Neboj na tvoje
narodeniny som nezabudol, ani na darčeky," usmial sa. Zaostrila som zrak.
"Aké darčeky? Ja nechcem nič veľké, najradšej kino, pizzerka a domáca párty.
Na nič iné nie som zvyknutá." "To že si to ešte nezažila,
nemusí byť zlé. No ako povieš, keď sa ti to nebude páčiť zmena programu."
Zostala som milo prekvapená. Diana je dobrá, no riadne panovačná a rada rozkazuje. Inak je to s Nicole, ale tá je BFF forever, takže sa to dá čakať. No od na prvý pohľad namysleného populárneho chalana, ktorý ma pozná deň, nie.
Na vážnejšie kroky ako je bozk na líce, alebo jemné
objatie je určite priskoro. Veď každý človek sa občas pretvaruje, a ja
Harryho ani nepoznám, preto mu ešte zatiaľ nedoverujem.
:)
(Eli, 3. 5. 2012 14:31)