¤ Another World- 11. časť ¤
*Z pohľadu Melody*
Ostala som nepríjemne prekvapená, keď zmizla Alicia..... opať. Z celého
srdca som ľutovala Nialla, ktorý bol z toho úplne mimo a celé noci
preplakal. Nechápem prečo odišla, len tak odrazu.. poznám ju krátko, ale do
Nialla bola zamilovaná. Musela urobiť nesprávny krok, ktorý rozhodol za
ňu... Naslepo premýšľajúc som kráčala do kuchyne a tresla si hlavu o
zárubňu. "Do pekla!" trela som si boľavé miesto na čele. Už vnímajúc okolie
som vkráčala do kuchyne, zo zásuvky vybrala lyžicu a priložila si ju na
fialovú hrču. Výdych úľavy. Včera som sa vrátila do Londýna, duet s Harrym
je už kompletne dokončený a čoskoro uzrie očko sveta. Vrátili sa aj ostatní
chalani okrem Louiho, ten je v poslednej dobe veľmi tajomný, povedal, že
tam ešte pár týždňov pobudne vraj pri príbuznom. Niall je chodiaca mŕtvola,
čo znamená, že skupina si dá na taký mesiac prestávku. V lietadle som zase
letela 1. triedou, dokonca asi hodinu len s Harrym, lebo vyhodil ostatných
a venoval sa mojím ústam. S5 do reality, je 10 hodín a.m. a ja sedím na
stoličke, napchávam sa vanilkovou zmrzlinou s orieškami a len tak v starých
legínach a vyťahanom tričku leňoším. Poobede má prísť nejaký profesor
doučiť ma zmeškané učivo. Ostáva týždeň a šesť dní do maturity. Musím sa
poriadne posnažiť a pokúsiť sa vnímať profesora- vybavil mi ho Harry, to
bude teda ťažké. Zazvonil zvonček. Vyplašene som sa rozbehla k dverám a
pootvorila dvere. Stál tam moj..... profesor. Pozeral na mňa ako na
zjavenie. Bol to šedívejúci muž v kabáte? Veď vonku je tridsať stupňov! a
s aktovkou v ruke. "Zdravím, no... nemali ste tu byť až o druhej?" spýtala
som sa dosť drzo. Nadvihol obočie a prehovoril: "Pán Edward mi dohodol
tento čas, som tu presne..... slečna Dusterová."Edward? Existuje človek,
ktorý volá Harryho druhým menom? "Minútku," povedala som a zabuchla
čudákovi dvere pred nosom. Buď ten chlap klame, alebo Harold je riadne
popletený. Skor 2. možnosť, vyzeral že to myslí vážne. Rozbehla som sa do
svojej izby a rýchlo si obliekla džínsy a slušnejší top. Strapaté vlasy som
si prečesala kefou, kašľala na make- up a išla otvoriť.
Muž sa predstavil ako profesor Coover. Bol síce čudný, ale hodina prebehla
pokjne, nerozčuľoval sa pre maličkosti ako ostatní. Ako sa s Harrym dohodli
na sume? Chcela som zaplatiť sama, ale zase sme sa s Harrym naťahovali a on
vyhral dlhou pusou ako vždy. "Ponúknem vám kávu, čaj alebo je ešte čistá
voda," uškrnula som sa priateľsky na starého Coovera, keď som prehľadávala
poličky v kuchyni. Ignoroval moju otázku a prezeral si bytík. "Bývate tu
sama?"
Neznášam, keď mi niekto vyká, možno sa to časom posunie.. "S nevlastnou
sestrou." "A čo rodičia?" "Nemám rodičov." Zahľadel sa do zeme. "Tak ja už
pojdem, ešte niečo mám," povedal ostýchavo a postavil sa na odchod. "Dovi,"
otvorila som mu dvere a pomaly ich zatvorila. Niečo mi tu nepasovalo, ale
neviem čo, veď je normálne, že človek zmĺkne, keď sa dozvie takúto správu.
Ale zdalo sa mi, že on akoby rozmýšľal, nečervenal sa, alebo nehanbil sa za
priamu otázku ako ostatní. Zahryzla som si do spodnej pery, keď mi zazvonil
mobil. Volal Harry a dohodli sme si spoločný obed v reštike. Uf, už som
bola nedočkavá z tých otázok, ktoré mi vŕtali v hlave.
Harry ma už čakal na dohudnutom mieste, pred našou obľúbenou reštauráciou
Turtles (Hrdličky). Ešte sme tam spolu síce nejedli, ale raz sa Harry
zmienil, že ju miluje a zhodou okolností ja tiež. Nie je to nejaký bohatý
podnik s plnenými ustricami, ale ani obyčajný MacDonald. Niečo medzitým,
cítite sa tam ako doma.. Harry ma jemne pobozkal na ústa a chytil za ruku.
"Tak ako? Vidí sa ti profesor Coover?" zaškeril sa Harry už v Turtles. "Je
v pohode, ale prečo prišiel už o deviatej, múdry?" "No, asi som si
poplietol čas a tebe povedal niečo iné. Ten obed som mal v hlave totiž už
dlhšie," usmial sa a v jeho očiach som videla, že to myslí úprimne. Prišla
blonďavá čašníčka a zvodne sa na Harryho usmiala. To mi na tejto reštike
vadí.... pekné čašníčky! Harry nebol síce úplne mimo, ale tiež sa na ňu
pekne usmial, čo ma mierne naštvalo. "Dám si špecialitu podniku a pre Mel
kuracie nugetky s americkými zemiakmi a ovocným šalátom." On mi fakt číta
myšlienky? Keď sme dojedli Harry zase zaplatil aj za mňa. "Harold! Pripadám
si pri tebe ako žobráčka!"povedala som dosť podráždene. Zlovestne sa usmial
a schmatol ma za ruku. "Kam ideme?" "Nechaj sa prekvapiť," utekal so mnou
k autu, lebo si ho všimli akoby besné fanúšičky. Zastavil pred golfovým
strediskom. "Harry? Golf?!" omráčene som ho nasledovala ku bránke. "Je to
priemne odreagovanie. Vždy ho hrávam s rodinou, keď mám čas." Dal mi ruku
cez plecia. "Ale, ale ja som v tom absolutný amatér," potkla som sa o kameň
a tresla na zem. Bože ja som nemehlo! Harry sa zasmial a opatrne ma
zdvihol. Pripadala som si ako jeho dcéra prichádzajúca do školky. Je medzi
nami len ročný rozdiel, ale ja som oproti nemu občas taká pubertiačka.
Poobzerala som si svoj outfit. Béžové šortky, ohnivé tielko a kožené
sandále. Nič nie je špinavé, akurát moje kolená. Na dámach som si ich
nemilosrdne drela vodou, ale boli ešte červenejšie. Kašlem na to, povedala
som si a dala sa na odchod. Harry už bral do rúk dve sady "golfového
náradia", ktoré obsahovali palice, loptičky a dokonca šiltovky s logom
strediska. Harry jemne nadvihol kútiky úst, keď ma videl takú vycivenú. "A
ideme, kráska moja," pobozkal ma a nastúpil do golfového auta, asi tak volá
to menšie biele otvorené auto s volantom. Neochotne som si prisadla. "Harry
ja sa len strápnim," pokrútila som hlavou. "Ja tento šport beriem len ako
zábavu a nikdy mi to bohvieako nešlo, Mel.ů
Dal mi jednu ruku na stehno a sústredil sa na jazdu. Pri prvom čísle
bezchybne trafil loptičku do jamky a ja som sa na neho zaškaredila. Že mu
to vraj bohvieako nejde. Ja som ani nevedela ako chytiť palicu, aj keď mi
to Harry už 10- krát vysvetľoval. Vedľa ako tá jedľa. Harry sa
povzbudzujúco usmial. Prešlo 5 čísel, ale moja nálada ostávala pasívnou a
golfové schopnosti sa nijak nezlepšovali. Harrymu sa tiež zhoršila nálada,
neprejavoval nijaké city a neprehovoril ani slova. Zrejme už rozmýšľal nad
tým, že to otočí a odvezie ma domov. A keď mi prišla na um tá myšlienka,
zahanbila som sa nad sebou. Bože, noačo že mi to hneď nejde? Keby som
Harrymu navrhla ja svoju srdcovku napr. nákupy, ochotne by išiel a pomáhal
mi vyberať handry, aj keď by mu to už šlo na nervy. Krava panovačná,
nadávala som si v duchu. Keď sme prišli k šiestej jamke svižne som
vykročila a rýchlo sa postavila pred Harryho. "Harry.... vieš ja už som
raz taká. Tvrdohlavá, drzá, panovačná, to hej, ale budem sa to pokúšať
zmeniť, okej?" V jeho očiach som zazrela iskričky radosti a na tvári
spokojný úsmev. Tesne si ma privinul k sebe. "Ty si taká už od prvej
chvíle, čo som ťa stretol, Melody. Keď si si myslela, že som na to prišiel
až teraz, tak nie si veľmi všímavá," pobozkal ma na krk. Po tele mi prešli
zimomriavky. "Ale človek bez menších chýb neexistuje a ja ťa...... ľúbim."
Tak ma to zaskočilo až som sa od neho odtrhla. "Prepáč ja...." nebola som
schopná slova. Ľúbim ho? Asi áno, ale mám mu to tak na rovinu povedať? Ešte
nie, nepoznám ho až tak dlho aby som mohla povedať základné slovíčka lásky.
Namiesto toho som vycerila zuby a nadvihla golfovú palicu. "Tak a ...
naučíš ma narábať s touto ďiabolskou vecičkou?" Tiež sa usmial. "Pravdaže,"
jednu ruku mi položil na pás, druhú na moju dlane v ktorých som držala
palicu. Napravil mi postoj a z obidvoma rukami mi stlačil dlane. Loptička
spadla do jamky, ktorá bola vzdialená asi tridsať metrov. Strašne som sa
potešila a vrhla sa Harrymu okolo krku. "Predsa len niesom také nemehlo,"
povedala som mu do ucha a sladko ho pobozkala. Mezi bozkami som pootvorila
oči a niekoľko metrov od nás uvidela................. Nialla!
*Evush*