¤ Another World - 12.časť ¤
*Tak a je tu dvanásta časť :) Pre mňa je to také magické číslo a ďakujem
všetkým, ktorí si nájdu čas a čítajú moje "výplody fantázie" ;D Už dlhšie
som mala v hlave nápad o vytvorení ďalšieho blogu (samozrejme keď sa
Another world skončí- asi to nebude tak skoro pri mojom slimačom tempe, ale snažím sa ;) ) a na tom blogu bude viac stories, možno aj o 1D keď ma niečo napadne. Už veľa kecám takže posledné slová- good reading!*
*Z pohľadu Cassie*
"Prepáčte už idem!" zvolala som a s misami v rukách sa ponáhľala
k manželskému páru. Cez obed je tu vždy plno. Pár metrov od stola ma zozadu
prekvapil Louis, keď ma silno objal a pobozkal do vlasov. Meriam len 167 cm
a už od štrnástich nerastiem. Nespravodlivý ten svet. "Ahoj, Cassie. Sorry,
keď som ťa vyľakal, ale..... musíš si dať niekedy pauzu. Tak prečo nie
teraz?" Pozrela som sa mu do očí a a ovisli mi kútiky úst. "Ja.... to
nejde. Nemožem tu nechať Suzy a Anabel na pospas osudu, keď som im už
sľúbila pomoc." "Ale prosím ťa, tráviš tu každú minútu len s prestávkami na
raňajky a obed. Už ani nevečeriavaš a... čo ja?!" zvýšil hlas. Prišlo mi ho
ľúto a na zlom sekundy som uvažovala, že zmením názor, ale pohľad na
nevyspatú Suzy, ako pomáha starčekovi s ochrnutou časťou tela jesť, všetko
zmenil. "Je mi to veľmi ľúto Loui, ale nie. Teraz nie," nevenovala som mu
už ani pohľad a pokračovala v ceste k manželskému páru. Toto je teraz moj
svet. Už tu aj spávam a občas túto variantu aj ľutujem, napríklad kvoli
zanedbávaniu Louisa, ale vždy prejdem na iné myšlienky. Sem tam sa tu zjaví
aj už človek z minulosti- Austin a snaží sa získať ma nas5. Na jeho otázky
prečo? nemám priamu odpoveď. Proste preto. Aj tak som ho nikdy skutočne
neľúbila... Otočila som sa ku dverám kde stál Louis, no už tam ostala len
prázdna medzera. Zotrela som si miniatúrnu slzičku, ktorá mi prešla po
tvári. Som k nemu krutá, zanedbávam ho, viem. V mojej hlave vždy, keď ma
niekde pozve prebieha súboj anjela, ktorý je za a čertíka, ktorý je proti a
je zakaždým silnejší.
*Z pohľadu Louisa*
"Je mi to veľmi ľúto Loui, ale nie. Teraz nie," tieto slová ma o5 ranili.
Teraz nie, znamená v jej slovníku nikdy. Otočila sa už mi nevenovala ani
pohľad. Skormútený som sa tíško vytrepal von a vybral sa prechádzka smer
neznámy =>
Tá práca, pomoc- neviem to pomenovať je pre ňu celoživotnou drogou. Zničí
si život tak ako Suzy, ktorá je už skor duchom ako človekom s búchajúcim
srdcom. Občas sa mne samému moje myšlienky zdajú kruté, ale keď to zoberiem
z inej strany- tí ľudia si samí zničili život a nemali by byť závislí na
pomoci druhých. Chodí tam 70% bezdomovcov, ktorí majú podobné príbehy-
opilosť a vyhodenie manželky z domu teda DISCARD, závislosť na drogách
alebo hracích automatoch rovná sa DISCARD, stratenie práce, chvíľková
záležitosť so zvodnou kolegyňou, odhalenie, odlúčenie od detí, skrat,
DISCARD. Človeku sa stávajú len nevinné veci do ktorých sa následne zaborí
od hlavy po paty. Toto bol moj pohľad na bezdomovcov. Cassie by so mnou
určite nesúhlasila preto jej to ani nepoviem. Na koho sa mám obrátiť?
Eleanor je stále moje dievča, ale je strašne zaneprázdnená nevidel som ju
od príchodu do Washingtonu, kde som si predĺžil pobyt len kvoli nej,
neznámemu dievčaťu, ktoré sa mi na prvý pohľad zapáčilo. Chalani sú tiež
vyradení zo zoznamu, nevedeli by mi pomocť a pochopiť ženské city. Vytiahol
som si iPhone a prechádzal čísla. Všetkých ktorých som len raz stretol-
okrem bláznivých fanyniek mám uložených v kontaktoch. Vtom to prišlo
osvietenie...... Melody! Mel je 99% kamoška, ktorá sa len tak rýchlo
nevzdáva. Nemám ju síce v úmysle prebrať Harrymu, ale práve teraz ju
potrebujem. Hneď som vytočil jej číslo, ale nezdvíhala. Na druhý pokus
zdvihla po poslednom zvonení. "Ahoj, Mel. Tu je Louis a.... potrebujem
tvoju pomoc. Nemohla by si zajtra priletieť nas5 do Washingtonu? Zaplatím
ti letenku, všetko len prileť. Prosím je to naliehavé." Dlho bolo na druhej
strane ticho. Asi je toho naraz veľa. "Hmmm Louis si v pohode? Preboha to
nejde! Na svete je milión iných ľudí prečo práve ja? Naturally, že mi na
tebe záleží, ale ja mám doučovanie, ktoré len tak stíham, Harryho, ktorého
milujem a chcem s ním tráviť čo najviac času a najlepšiu priateľku Nicole,
ktorú výdam raz za týždeň. Chápeš ma aspoň trošku?" "Of course. Chápem a až
pridobre. (dlhý povzdych)."
"Louis, prepáč prosím ťa, nech je to čokoľvek. Vážim si, že si si vybral
práve mňa, ale teraz nie, to nejde." Pobavila ma tá podobnosť s Cassie-
teraz nie, to nejde. Skoro ako dvojičky. Zložil som a sadol si na lavičku.
Myslel som, že aspoň Melody to pochopí. Otočila sa mi chrbtom má dosť
svojich problémov. Pozeral som do diaľky, keď si ku mne prisadla
.......Alicia! "Preboha si to ty Alicia? Neverím vlastným očiam!" "Hej, hej
som to ja. Asi som urobila chybu, keď som na seba upozornila. Ako sa má
Niall? Nedalo sa to vydržať." Vycivene som na ňu hľadel. "Prečo sa ho rovno
nespýtaš?" "Nechci vedieť dovod, Louis. Urobila som len to čo som musela.
Moje rozhodnutie odlúčiť sa od neho mi tiež nie je bohvieako sympatické,
ale nedalo sa zmeniť názor." Bola smutná, uplakaná, v očiach prevzalo rolu
zúfalstvo. Tak ako ja.
Rozsvietilo sa mi v mozgu. "Ali! Ty si tá správna! Možme si navzájom robiť
malé služby a ja ťa budem informovať o tom ako žije Niall, keď mi ty
pomožeš dať do poriadku Cassie!" Schytil som ju za ruku. "Cassie? Kto je
Cassie?" "To v tejto chvíli nie je podstatné." Uháňal som s ňou na
parkovisko, kde stálo moje auto a v cieli už otváral dvere malého domčeka,
ktorý som si na mesiac prenajal. Bolo tam určite pohodlnejšie, ako v hoteli
a bolo to relatívne blízko pri kaviarni, kde odteraz žije Cassie. Veľakrát
som ju sem chcel zobrať, ale ona ma zakaždým odmietala. Alicia mi musí
pomocť! Sadli sme si na terasu, vybral som z mrazničky nanuky- keďže bol
riadny hits a začal som od bodu A- balkónové zoznámenie až do teraz. Ali
ma celý čas poslušne počúvala a snažila sa vžiť do mojich aj Cassinych
pocitov. Už chápem prečo ju Nialler tak zbožňuje. Skončil som a pozrel jej
do tváre. Premýšľala..... "Louis, nič nesľubujem, ale pokúsim sa nejako
oblomiť Cassie. Vyzerá byť veľmi citlivá baba- ako porcelánová bábika."
Prikývol som "Občas áno, to treba uznať. Teda dosť často." Chvíľku som sa
odmlčal. "Si úžasná, Ali. Nevieš si predstaviť ako si tvoju pomoc cením.
Žiadal som to najprv od Melody, ale je veľmi zaneprázdnená." Alicia
zosmutnela. "Veľmi mi chýba. Asi už na mňa zabudla, ale pre mňa bude
vždycky BFF...na niečo som zabudla. Nikdy moju prítomnosť neprezradíš pred
chalanmi a Mel alebo ani pred Ell a Danielle. Rozumieš?" Nechápal som to,
ale musel som to sľúbiť. Čo iné mi ostávalo? Ali som zaviedol do hosťovskej
izby, čo ocenila, lebo vraj dneska pricestovala a nevybavila si nijaký
nocľah. Asi sa ako kamoši dosť zblížime, keď si budeme takto pomáhať. Viac
už nie. Hoci je Alicia krásna, inteligentná a empatická pre mňa je teraz
Cassie tou naj. Dúfam, že sa mi podarí získať jej srdce.
Louisove pocity, viem že to spieva dievča- Demi, ale to teraz ignorujte.
http://www.youtube.com/watch?v=1zfzka5VwRc ;))
Komentáre
Prehľad komentárov
Prosím vás, tí ktorých baví Another world pozrite sa na túto stránku onedirectionfanblog.blog.cz
:))))
(miki, 22. 5. 2012 14:47)JA tento príbeh taááák strašne zbožňujem :)) už sa teším na ďaľšiu časť
Blog
(*Evush*, 4. 6. 2012 17:06)